Anketa Ako ďalej...

Milé štvrtáčky a milí štvrtáci,

takéto sú výsledky ankety
Ako ďalej po skončení SŠ:
počet študentov 4. ročníka: 101 
počet respondentov: 98
z toho plánuje:

• pokračovať v štúdiu na vysokej škole 69%,
• hľadať si prácu 21%,
• odísť do zahraničia  10%.

Každému držíme palce, aby sa očakávania a plány splnili čo najlepšie.

ij

Moderná škola 21. storočia

Žijeme v dobe boomu informácií, vo svete, v ktorom informácia sa stáva tovarom a deti sa rodia s prstom na klávesnici. Dokonca  majú založený svoj profil na FB v predpokladaný deň svojho narodenia. Pomaly niet žiaka, ktorý by aspoň nepoznal toho, kto má doma počítač, o mobiloch, mp⁴ prehrávačoch a prístupe na internet nehovoriac. Majú to doma a to isté právom očakávajú, že nájdu aj v škole.

Keď sa v roku 1801 objavil automatický tkáčsky stav riadený diernymi štítkami, ťažko by niekto predpokladal, že to bol jeden z prvých impulzov vývinu technológií smerujúcich k digitalizácii sveta. Spoločnosť prechádza zmenami, ktoré sú dôsledkom objavov novej technológie. Technológie a vynálezy priamo ovplyvňujú kvalitu života ľudí, umožňujú im robiť veci, ktoré dovtedy boli veľmi ťažké alebo neboli možné vôbec, otvárajú nove obzory. Prienik IKT do všetkých oblastí života zvyšuje nároky na vzdelanie. Významne sa zmenil spôsob komunikácie medzi ľuďmi. Prístup k akýmkoľvek informáciám cez web vyžaduje naučiť sa orientovať v záplave nepotrebného informačného balastu. Dnes sa tomuto procesu nemôže vyhnúť ani škola: tu platí – učiteľ musí byť digitálne gramotný, aby bol lepším učiteľom. V školskej praxi sa  často proces digitalizácie a zavádzania IKT do vyučovacieho procesu zjednodušil na to, že učiteľ používa výpočtovú techniku, napr. dataprojektor, resp, PC, interaktívnu tabuľu vo vyučovacom procese. Pričom si mnohí myslia, že tento proces znamená spracovať preberané učivo do powerpointovej prezentácie a namiesto z učebníc, opisujú žiaci text premietaný na interaktívnu tabuľu. To však nie je princípom modernej školy. Podstata zmeny z klasickej na modernú školu spočíva v posune uhla pohľadu na žiaka. V modernej škole chápeme žiaka nie ako objekt záujmu, t. j. cieľ učiteľovho pôsobenia, ale ako vzdelávajúci sa subjekt, aktívny, činný aktér vyučovacieho procesu. Preto napr. profesor Seymour Papert z americkej univerzity M.I.T.  neuvažuje primárne o tom, ako by mal učiť učiteľ. Uvažuje o tom, ako by sa mohol učiť žiak. Ako prvý si uvedomil nesmierny potenciál počítačov pre deti a ich poznávací proces. Je autorom teórie poznávania, ktorú nazval konštrukcionizmus. Úlohou učiteľa je vytvoriť podmienky pre objav, nie poskytnúť hotový poznatok. Tento posun je kľúčovým prínosom jeho diela, z ktorého sa odvíja dnešné chápanie modernizácie školy. Školy v ére počítačov, kedy je potrebné zmeniť školu na miesto bohaté na informačné a komunikačné technológie, na miesto, ktoré žiaci vnímajú a užívajú ako príležitosť pre učenie sa objavovaním a skúmaním, pre zdieľanie svojich veľkých myšlienok a výtvorov.

Dôležitým je aj posun pozície učiteľa z mentora, vševediaceho a najmúdrejšieho v triede na tiež učiaceho sa, t. j. aj učiteľ sa dostáva do pozície žiaka. Nie je to nič iné, ako to, že aj učiteľ sa sám učí, pričom jeho úloha vo vyučovacom procese dostáva iný obsah: sprevádza žiaka svetom nových informácií, pomáha pri učení sa žiakovi, určuje hranice, posudzuje, hodnotí a používa digitálne technológie.

Jedným z podstatných rozdielov medzi klasickou a modernou školou je očakávaný efekt zo vzdelávacieho procesu – kompetencie, ktoré získa žiak v procese vzdelávania. Jednou z najčastejších otázok študentov je tá, ktorou hľadajú zmysel a význam informácií pre ďalší život, resp.  ako ich v živote prakticky využijú. Aj podľa výskumov Európskej Komisie dnes zamestnanci od mladých absolventov škôl očakávajú veľkú mieru samostatnosti pri hľadaní riešenia problémov, schopnosť tvorivo a efektívne spolupracovať v skupine, systémové kompetencie, schopnosť kriticky hodnotiť vlastný výkon a poznanie. Ak chceme úplne charakterizovať modernú školu dnešného storočia, musíme si odpovedať aj na otázku, ako dokážeme využívať moderné technológie. Nemenej dôležitou je však aj otázka, ako zabezpečiť dostupnosť výpočtovej techniky v rámci vyučovacieho procesu v škole. Mnohé zmeny v školstve však nie sú len záležitosťou financií, nie sú len o peniazoch. Sú predovšetkým o ľuďoch – učiteľoch, o ich prístupe, ochote a spolupráci. Práve učiteľ môže slúžiť ako vzorový príklad celoživotného vzdelávania sa. Veľakrát to nestojí veľa, chce to len vyjsť zo starých koľají, nerobiť veci tak len preto, lebo sa to vždy tak robilo. Jednoduchá paralela: usporiadali sme si v triede školské lavice netradičným spôsobom, aby sa nám lepšie pracovalo. Vždy ráno ich však nájdeme v rovných šíkoch popri stene – klasicky, stereotypne, podľa pani upratovačky: lebo sa to tak vždy robilo. Krátky rozhovor a ochota veci vyriešili. Bez peňazí.

Aj v dnešnej dobe je veľa argumentov z radov učiteľov, že používanie PC v školách prináša negatívne zdravotné riziká (málo pohybu, nesprávne držanie tela, bolesť očí...) i možné psychické ohrozenia detí a mládeže (závislosti, sexuálne zneužitia, len virtuálne priateľstvá...). Tento problém už hraničí aj s priestorom mimo školy a je úzko spojený s rodinou, vplyvom okolia, kde deti pôsobia a vyrastajú. Aj tu platí – všetko s mierou. Otvorená rodina  necháva dieťaťu dostatočnú slobodu používať doma internet a IKT, ale zároveň sa stará o jeho potreby a bezpečnosť tým, že podporuje vzájomnú dôveru a otvorený dialóg. Aj keď sa dieťa vyzná v nastaveniach PC a vie ovládať akýkoľvek mobilný telefón bez návodu, ešte stále si nevie poradiť so šikanovaním cez internet alebo internetovými predátormi. Preto je na rodičoch, aby boli o možnostiach IKT a internetu dobre informovaní. V 21. storočí nás obklopujú informačné a komunikačné technológie doma, v práci, aj na ulici. Ich prítomnosť je kľúčovým fenoménom, ktorý ovplyvní vzdelávanie v nasledujúcich rokoch, nedá sa tomu vyhnúť, treba tento fakt prijať, využiť jeho pozitíva a potláčať negatíva, ktoré prináša. V škole využívame IKT ako  nástroj na skúmanie javov, simulácie, učíme sa prostredníctvom rôznych médií a pomôcok: na digitálnu podporu vyučovania využívame multimediálne zdroje a internet.  Ruka v ruke sa tým menia aj formy učenia a učenia sa, pretože moderný školský priestor podporuje: samostatné štúdium a čítanie, učenie sa vo dvojici, tímovú spoluprácu, projektové učenie sa, mobilné učenie sa v teréne, videokonferencie, prezentáciu žiackeho projektu, divadlo, emocionálne zážitky, umeleckú tvorbu, rozprávanie, hru a zábavu. Dnešný výkon povolania učiteľa sa nedá stotožniť s obsahom tohto pojmu ešte spred pár desiatok rokov. Dnes ešte učia učitelia, ktorých najväčším technickým výdobytkom doby počas ich stredoškolského štúdia bola kalkulačka.  Mení sa aj chápanie potreby vzdelávania pre úspešné uplatnenie sa na trhu prace v znalostnej spoločnosti. Už nestačí dosiahnuť maturitu, alebo vysokoškolské vzdelanie a potom získať dobré celoživotné miesto. Potreba celoživotného vzdelávania sa stáva súčasťou získania a udržania si práce, rekvalifikácie sa na nové potreby trhu práce a prípravy na nové povolania, ktoré ešte neexistujú. Zvlášť ak chceme rozumieť zmenám, ktoré sa okolo nás dejú v informačnej spoločnosti a vedieť používať informačné a komunikačné technológie v prospech svojho rozvoja, potom sa vzdelávanie  musí stať súčasťou nášho ľudského bytia od narodenia až do neskorej staroby.

Škola má už od čias Márie Terézie neodmysliteľné miesto v životnom rytme každého jednotlivca. A aj presne už od čias Márie Terézie je školstvo príliš konzervatívna inštitúcia, ktorá len pomaly prijíma zmeny. Preto je už hádam načase, aby aj škola nezatvárala oči pred takými významnými fenoménmi posledných desaťročí, ako sú osobný počítač, skener, projektor či internet. Už dávno nie sú to pojmy len pre učiteľov informatiky a informatizácie, ale ich ovládanie a používanie je nielen súčasťou všeobecného vzdelania ale aj samozrejmosťou.